Okrem Slovenska si pohoršili aj Belgicko, Kanada, Salvádor, Haiti, Maďarsko, Jordánsko, Malajzia a Mjanmarsko. „Na
preradenie Slovenska do horšie hodnotenej kategórie malo vplyv viacero
zmien legislatívy. Napríklad aj zmena zákonníka práce z februára 2021,
keď skupina poslancov v druhom čítaní podala viacero pozmeňujúcich
návrhov. Tieto neboli prerokované s odbormi, neprešli riadnym
pripomienkovým konaním, ani nebolo umožnené členom tripartity vyjadriť
sa k návrhom,“ uviedol Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov.
Aj samotná tripartita sa podľa neho stala terčom útoku prostredníctvom
zmeny legislatívy, keďže došlo k účelovej zmene pravidiel určovania jej
členov. Schválené zmeny zhoršili postavenie zamestnancov a odborov
nielen na pôde tripartity, ale aj v kolektívnom vyjednávaní so
zamestnávateľmi.
Za vážny problém je v indexe považované taktiež zrušenie rozširovania
kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). Odvetvové aj podnikové
kolektívne zmluvy pri doterajšej, relatívne slabej miere rozširovania
KZVS pokrývali len 26 percent zamestnancov na Slovensku. Košč upozornil,
že v susednom Rakúsku je to 98 percent, no po zmene legislatívy tento
podiel na Slovensku klesne ešte nižšie.
Autori dokumentu taktiež podľa analytika zaregistrovali neetické
praktiky sledovania zamestnancov v skladoch spoločnosti Amazon,
zaznamenávanie aktivít zamestnancov a odborárov, ako aj vytváranie
falošných profilov na sociálnych sieťach, s cieľom infiltrovania sa do
odborárskych skupín na účel získavania informácií.
„Na Slovensku sa dlhodobo opakuje scenár, keď sa prostredníctvom
vylepšovania podnikateľského prostredia vážne poškodzuje prostredie
zamestnanecké. Je smutné a zároveň symptomatické, že slovenskí politici
nedokážu zlepšovať procesy a zákony tak, aby nedochádzalo pri zmenách
legislatívy k poškodzovaniu veľkých častí obyvateľstva,“ tvrdí Košč.